Noviny Slovenský východ

Do záchrany hradu Čičva sa pustili nadšení dobrovoľníci

Pri obci Sedliská, na mieste zvanom Poľská brána, sa už stáročia vypínajú ruiny hradu Čičva. Torzo slávneho hradu, ktorý bol kedysi strediskom rozsiahleho panstva so 60 obcami, premohol čas a vegetácia. Našťastie sa ale našli dobrovoľníci, ktorí sa zoskupili do Občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva a pustili sa do záchranných prác na hrade.

SEDLISKÁ/ OKRES VRANOV NAD TOPĽOU. Hoci sa už v minulosti do občianskych združení sformovali dobrovoľníci, ktoré si dali za úlohu zachrániť zrúcaniny strážnych hradov Zemplína, hrad Čičva pri obci Sedliská, stál akosi bokom. Od minulého roku majú už aj nad týmto hradom patronát dobrovoľníci z vranovského regiónu. Pracujú v novom Občianskom združení Pro futuro hradu Čičva.

Nadšenci sa hľadali, až kým sa našli

„Prvé snahy o založenie združenia, ktoré by sa zameralo na záchranu torza hradu, boli ešte v roku 2009. Zrejme sa asi vtedy nedali dokopy tí správni ľudia,“ uviedol Ľubomír Hutka, predseda OZ Pro futuro hradu Čičva. Na budúcnosti hradu ale záležalo mnohým, komunikovali spolu cez sociálne siete a postupne sa z nich vytváralo akési „zdravé jadro“ budúceho združenia. „Svoju úlohu zohral aj starosta obce Sedliská, ktorý sa k nám, dobrovoľníkom pridal. Ministerstvo vnútra oficiálne zaregistrovalo naše združenie 2. októbra 2014. V združení začalo aktívne pracovať päť členov z obce Sedliská, dvaja z Vranova nad Topľou, jeden zo Sečovskej Polianky a jeden z Michaloviec. Najmladší člen má 20 a najstarší 60 rokov. Až na jednu našu členku sa históriou neživíme, ale je našou záľubou“ popísal Hutka tím ľudí, ktorý zarezáva na hrade.  „Ja osobne sa o hrady zaujímam už 20 rokov, prešiel som všetky v regióne a väčšinu slovenských hradov. V roku 2009 som pracoval v Prešove a spolu s členmi OZ Rákociho cesta som sa zapájal do prác na obnove Šarišského hradu. S ľuďmi z tohto združenia sme v kontakte, zo svojich skúseností majú pre nás cenné rady,“ povedal Hutka.

Hrad treba zamerať, požiadali o dotáciu

Ako väčšina zrúcanín slovenských hradov sa aj hrad Čičva čoraz viac strácal v zeleni náletových drevín. Kým kríkov na hradnom kopci pribúdalo, vegetácia si každým rokom vyberala svoju daň na torze múrov hradného opevnenia aj paláca. „Preto sme si medzi našu prvú úlohu dali vyčistenie hradného kopca a okolia hradu od kríkov. Do práce sme sa pustili v jeseni minulého roku a pokračujeme aj teraz, pretože je obdobie vegetačného pokoja. Na oficiálnych brigádach sa stretávame hlavne v sobotu, keďže väčšina z nás má cez týždeň pracovné povinnosti, no „skalní“ členovia chodia brigádovať aj počas pracovných dní, resp. vždy, kedy im to čas a okolnosti dovolia. Myslím, že za ten krátky čas sme kopec celkom slušne očistili od pôvodnej niekoľkoročnej „džungle“ a torzo hradu sme tak výrazne odkryli verejnosti,“ povedal Hutka. Členovia združenia požiadali o finančnú dotáciu z programu „Obnovme si svoj dom“ ministerstvo kultúry. „V prípade, ak nám dotáciu schvália, peniaze v tomto roku použijeme hlavne na geodetické zameranie hradu a historicko-architektonický výskum,“ povedal Hutka. Na aktivity združenia dohliada Krajský pamiatkový úrad v Prešove. „V tomto štádiu by nám veľmi pomohli staré fotografie hradu zvonku i zvnútra, ktoré majú ľudia vo svojich domácich albumoch. Veľmi nám pomôžu, pretože sú to pre nás jediné hodnoverné dôkazy o tom, ako hrad vyzeral v minulosti. Aj na základe týchto fotiek budú vedieť pamiatkari posúdiť a navrhnúť ďalší postup prác na hrade. Budeme veľmi radi, ak sa s nami ľudia o tieto fotky podelia, týmto vlastne aj oni „tou svojou troškou“ prispejú k obnove hradu“ vysvetlil Hutka.

V pláne sú Letné hradné slávnosti

„Privítame každého, kto by sa chcel stať aktívnym členom nášho združenia. Skontaktovať sa s nami dá najrýchlejšie prostredníctvom profilu nášho združenia na Facebooku, alebo na našich webových stránkach: http://www.profuturo-cicva.szm.com/. Už teraz môžem verejnosť pozvať na veľké jarné upratovanie. Hradný kopec a hrad chceme očistiť od odpadkov a pripraviť ho tak na nadchádzajúcu turistickú sezónu 2015. Termín zverejníme na internete,“ avizoval Hutka. Členovia združenia plánujú jarným upratovaním otvoriť  tohtoročnú hradnú sezónu. V lete plánujú Letné hradné slávnosti s vystúpeniami historických združení a historicky ladeným kultúrnym programom. Na tento rok to ale nie je všetko. Združenia čaká na povolenie výrubu náletových drevín, ktoré narúšajú hradné murivo. Stromy však ďalej ostanú na hrade, aj keď v inej forme. „Chceli by sme z nich urobiť lavičky, stoly na vybudovanie zázemia pre návštevníkov. V tomto roku chceme dať do poriadku prístupové cesty na hrad, urobiť aj zábradlia, aby sme zvýšili bezpečnosť návštevníkov hradu,“ povedal Hutka s tým, že každá aktivita bude podliehať súhlasu pamiatkarov. Medzi neodkladnú záležitosť patrí domurovanie dvoch kaverien v murive obrannej veže s britom. „Ak to neurobíme, čo najskôr, múr sa zrúti,“ povedal Hutka.

Archeologický výskum by možno priniesol vzácne objavy

História osídlenia súčasnej obce Sedliská siaha až do mladšej doby kamennej cez mladšiu a neskorú dobu bronzovú. Nálezy svedčia o obývaní hradného kopca Keltmi, či Slovanmi. Z prvých písomných zmienok vyplýva, že kamenný hrad bol v stredoveku postavený niekedy v rokoch 1309- 1316. Kvôli jeho strategickej polohe nad križovatkou ciest zvanej aj Poľská brána, mal hrad významnú strážnu aj obrannú funkciu. Pod ním viedla z východu nielen cesta z Humenného do Vranova, ale z juhu na sever aj cesta zo Sárospataku cez Stropkov na sever Poľska. O rozvoj hradu sa v stredoveku zaslúžil hlavne šľachtický rod Drugethovcov z Humenného. V 16. storočí na hrade zasadala Zemplínska stolica. Tá tu mala aj svoj archív. Hrad sa spája aj s Čičavskou knihou. Podľa legiend sa tak volala kniha, do ktorej na hrade zapisovali najväčšie klamstvá aj s menami klamárov. Začiatkom 17. storočia patril hrad istý čas aj Alžbete Báthoryovej, ktorá sa vydávala v blízkom Vranove. Hrad je kvôli svojej histórii veľmi zaujímavý pre archeológov, v minulosti tu prebiehal výskum pracovníkov Hanušovského múzea. „V podstate je pre nich z historického hľadiska torzo hradu nezaujímavé. Je to niečo, čo stojí nad oveľa starším osídlením hradného kopca z dôb zhruba 5000 rokov pr.n.l.,“ povedal s úsmevom Hutka. Archeologický výskum na hrade začne budúci rok. Hutka uviedol, že na torze hradu je už ale teraz pre dobrovoľníkov vzácna špecifická obranná veža s britom, či renesančná delová bašta. „Na hrade zbierali dažďovú vodu. Zachoval sa tu ešte kamenný žľab. Pod nánosmi sutiny by mala byť aj cisterna na zachytávanie vody. Na severovýchodnej veži sú aj pozostatky maskaronu- plastického ozdobného motívu,“ povedal Hutka. Torzo hradu Čičva má teda nádej, že sa pod rukami dobrovoľníkov zachová aj pre budúce generácie.

TEXT: Anna Kornajová
FOTO: PFHC

Copyright © 2014, VIHORLAT PRESS s.r.o. | Všetky práva vyhradené.

TPL_GK_LANG_MOBILE_TOP TPL_GK_LANG_MOBILE_SWITCH_DESKTOP